Skip navigation
servis Praha

Kúrenie Eberspächer pre Tatru 603 - päťdesiate roky

V českom odbornom štvrťročníku Motoristická současnost č. 2 (10) vyšiel v roku 1957 krátky popis nezávislého teplovzdušného naftového kúrenia, ponúkaného francúzskou firmou Schneebeli-Chabaud. Vyrábalo sa v dvoch prevedeniach, a to ako X7 a X10. Bolo určené do sanitiek (slabší typ) a do autobusov (silnejší typ). Spoločnosť so sídlom v Paríži kúpil Eberspächer a dnes patrí do koncernu pod značkou Eberspächer S. A. S. Nevyplýva z toho nič iné než to, že nezávisle kúrenia boli v Česku dobre známe, že ich potreba bola evidentná, a že sa už vtedy iste tiež uvažovalo o ich výrobe.

Vyobrazenie nezávislého kúrenia Schneebeli-Chabaud v časopise Motoristická současnost č. 2/1957

Bolo to logické vďaka automobilke Tatra, ktorej vozidlá boli po vojne bez výnimiek vybavená motormi chladenými vzduchom. Toto riešenie malo okrem rady výhod, platných v tej dobe na niektorých kategóriách vozidiel, tiež jednu nevýhodu - vzduch ohriaty odpadovým teplom od motora nie je vhodný na vykurovanie interiéru. Ako už povedané predtým, rovnakú skúsenosť urobili v Spolkovej republike Nemecko s vozy Volkswagen. Ich vzduchom chladené motory spôsobili nevídaný rozmach výroby malých nezávislých kúrení Eberspächer.

Nakoniec aj v USA riešili rovnaký problém, keď bol v roku 1960 uvedený na trh Chevrolet Corvair so vzadu umiestneným, vzduchom chladeným motorom. Spoločnosť Stewart-Warner pre neho v tom istom roku vyvinula v spolupráci s Harrison Radiator nezávislé benzínové teplovzdušné kúrenie. Toto malo nerezový výmenník tepla, tryskový horák, zapaľovanie zmesi sviečkou a samostatné ventilátory na vháňanie spaľovacieho a ohriateho vzduchu. Systém samočinne ovládal termostat, ktorý zariadenie striedavo vypínal a zapínal. Kúrenie sa zrejme neosvedčilo, pretože ho už v nasledujúcom roku nahradili výmenníkom, montovaným na výfukové potrubie. Ohriaty vzduch sa odtiaľ viedol kanálmi do interiéru vozidla. To už sa však jednalo o kúrenie závislé na behu motora.

O nevyhnutnosti vlastnej výroby alebo dovozu nezávislého kúrenia prvýkrát hovorí „Technická správa o konštrukcii veľkého osobného vozidla Tatra“ zo 4. februára 1954, ktorú vypracoval Ing. Julius Mackerle,
a v ktorej sa okrem iného uvádza: „Kúrenie vozidla bude zdokonalené a nebude použitý teplý vzduch prúdiaci cez motor, ktorý nie je vždy dokonale čistý. Vykurovacie telesá budú vykurované horúcim olejom, alebo bude použité úplne nezávislé kúrenie na motore.“ Pochopiteľne bola mienená budúca Tatra 603 so vzduchom chladeným vidlicovým osemvalcom uloženým vzadu.

Kúrenie Eberspächer v Tatre 603 celkom zaplnilo priestor pod predným sedadlom

Pri vzniku tohto automobilu nebola otázka kúrenie pochopiteľne kľúčová, ale rozhodne narobila konštruktérom nemálo vrások. Bez účinne vyhrievaného interiéru by bola Tatra v zime prakticky nepoužiteľná. Olejové kúrenie bolo zrejme málo reálne, a tak prišlo na program dňa nezávislé benzínové teplovzdušné kúrenie.

Jeho vývojom boli poverené Vojenské opravovne Trenčín, ako to vyplýva z rôznych dokumentov v archíve automobilky. Na úlohe začali pracovať niekedy v septembri 1955, ale podľa poznámky z továrenskej korešpondencie z 22. marca 1956 sa za pol roka nedopracovali k žiadnemu praktickému výsledku: „Súčasný stav vývoja kúrenia je v takom stave, že ho nemožno použiť.“

Keďže bolo nemysliteľné, aby vysokí štátni a stranícki funkcionári (ktorým bolo vozidlo bez výnimky určené) cestovali v luxusnom osemvalci v rukaviciach a baranici, znamenalo nezávislé kúrenie absolútne nevyhnutné vybavenie. A nielen kvôli nim, ale aj kvôli vodičom. Cesta ubehla, súdruh vystúpil a vodič čakal, kým sa neskončí najrôznejšie rokovania, aktívy, schôdze a porady. V zime by v šesťstotrojke zamrzol.

Prvú Tatru 603 vyrobili v roku 1955, ďalších deväť v roku 1956, v roku 1957 ich bolo 354, v nasledujúcom roku 576. Najväčší odborník na históriu značky Tatra, pán Karel Rosenkranz, potvrdil, že už piata vyrobená Tatra 603, pridelená Ústrednej rade odborov, bola vybavená nezávislým kúrením Eberspächer. Zdá sa teda, že ním vybavovali šesťstotrojky od samého začiatku.

Schéma prívodu vzduchu k kúreniu (čiarkované šípky) a rozvod ohriateho vzduchu (čierne šípky) po interiéri vozidla

Podľa knihy výkresov spoločnosti Eberspächer navrhli pre Kopřivnickú reprezentačnú limuzínu nezávislé teplovzdušné kúrenie pod číslom 8630. Celkom iste sa jednalo o nejaký vývojový krok, pretože zápis nesie dátum 21. októbra 1958. Bolo to prevedenie upravené zo základného typu B 3, ktoré svojím výkonom vyhovovalo prakticky všetkým osobným automobilom. To dosvedčuje, že úprav a zmien nezávislého kúrenia a jeho uloženia a ovládania bol celý rad. Zmieňujú sa o nich okrem iného Technické správy n. p. Tatra č. 13 z marca 1959. Zverejňujú časť z pripravovanej dielenskej príručky pre opravy osobných automobilov Tatra 603. Článok sa volá „Nezávislé benzínové kúrenie Eberspächer B 2 pre vozidlá Tatra 603“ a platil pre automobily s výrobnými číslami 00681–01600. Možno predpokladať, že šesťstotrojka s výrobným číslom 00681 vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou na jeseň 1958. V tej dobe teda došlo k jednej zo zmien. Zodpovedal by tomu aj citovaný záznam z 21. októbra 1958 v archíve Eberspächer.

S výberom značky kúrenia to nebolo vôbec jednoduché. Dostupné a kvalitné síce vyrábal Eberspächer, táto spoločnosť ale mala sídlo v SRN, teda v krajine jedného z úhlavných ideologických nepriateľov. Problém sa vyriešil dialekticky. Podnik zahraničného obchodu Motokov, vtedy jediný oprávnený osloviť a rokovať so zahraničným partnerom, sa obrátil na firmu IFE vo Viedni, ktorá zastupovala Eberspächera v neutrálnom Rakúsku. To už bol prijateľný kontakt. Takto sa teda prvé nezávislé benzínové kúrenia Eberspächer dostali prostredníctvom rakúskeho zástupcu do Československa. Domáce nezávislé kúrenie z Opravovní Trenčín, vyvíjané v spolupráci s n. p. Tatra, ešte nebolo hotové a je otázne, či vôbec niekedy vzniklo.

Zápis vo firemnom zozname výkresov hovorí, že Eberspächer navrhol pre Tatru 603 vykurovacie a ventilačné zariadenie 12 V (výkres 8630 z 21. 10. 1958), ktoré vychádza z typu B 3 (výkres 8519). Prečo sa do vozidla začalo montovať kúrenie typu B 2 sa zatiaľ nepodarilo zistiť.

Kúrenie Eberspächer (aj neskoršie domáce typy) sa vo vozidle Tatra 603 montovalo na podlahu pod prednú lavicu (voz vtedy ešte nemal delené sedadlá). Zariadenie tu zabralo celý priestor.

Čerstvý vzduch sa k kúreniu privádzal gumovou hadicou s veľkým priemerom, ktorá bola napojená na vstupný otvor v ľavom prednom blatníku. Otvor ústil nad držiakom ľavého predného gumového nárazníka. V prívodnom kanáli bola uzatváracia klapka, ovládaná páčkou na prístrojovej doske. Kulisa ovládacieho zariadenia klapky bola riešená tak, že ak bol uzatvorený prívod čerstvého vzduchu, bol súčasne blokovaný spínač kúrenia. Pri jazde v lete sa mohol do vozidla vpúšťať čerstvý vzduch kanálom vo veku batožinového priestoru so vstupným otvorom za ozdobnou mriežkou. Otváral sa pomocou ďalšej páčky na prídavnom paneli pod prístrojovou doskou. Spínač kúrenia bol uprostred. Ak bol vytiahnutý do prvej polohy, uviedli sa do činnosti ventilátor núteného obehu vzduchu a ventilátor, ktorý ho rozvádzal kanálikmi po interiéri vozidla. V druhej polohe sa spustilo kúrenie, ktoré ohrievalo prúdiaci vzduch.

Prvé, importované nemecké kúrenia pre Tatru 603 boli typu B 2. Podľa knihy výkresov firmy Eberspächer, a to poznámky pri čísle 8629, však kúrenie vychádza z výkonnejšieho typu B 3 (výkres č. 8519). Ostáva otázkou, prečo sa odporúčanie výrobcu líši od skutočne dovážaného zariadenia. Možno bola rozhodujúca nižšia cena typu B 2 v porovnaní s B 3, možno v tom bolo niečo iné.

Montáž nezávislého kúrenia do motorových vozidiel si vyžiadala aj nové bezpečnostné predpisy, ktoré neboli len domácou špecialitou. Prakticky žiadali to, čo platilo v krajinách, kde boli nezávislé kúrenia bežné. Podľa nariadenia ministerstva vnútra, Hlavnej inšpekcie požiarnej ochrany v Prahe č. PO-668/63 z 24. 4. 1963 „je pre všetky vozidlá vykurované kúreniami na tekuté palivá, zakázané čerpať pohonné hmoty pri zapnutom vykurovacom systéme. Zariadenie musí byť vypnuté a nesmie byť zapnuté v okruhu 20 m od čerpacej stanice“. Podobný predpis je platný dodnes.