Skip navigation
servis Praha

Najstaršie kúrenie Eberspächer u nás

Naši najznámejšie cestovatelia Ing. Jiří Hanzelka a Ing. Miroslav Zikmund podnikli v rokoch 1947-1950 výpravu osobným vozidlom Tatra 87 do Afriky a Južnej Ameriky. Po návrate pripravovali ďalšiu expedíciu do Ázie, Austrálie a Oceánie. Tentoraz sa rozhodli pre dve Tatry 805 s prívesom Karosa K 0,5. Treba pripomenúť, že v tej dobe sa osmsetpětky montovali v automobilke AZNP Mladá Boleslav, kam bola ich produkcia presunutá, aby sa v n. P. Tatra uvoľnili kapacity pre výrobu armádnych Tatier 128.

Technické zabezpečenie cesty začalo v roku 1954 a trvalo päť rokov. Výprava odštartovala na ázijskú púť zo Staromestského námestia 22. apríla 1959. Dnes si už nedokážeme predstaviť, koľko úsilia, energie, času a iste aj nervov stálo vo vtedajšom Československu takúto akciu zorganizovať. Malým príkladom priebehu príprav môže byť korešpondencia ohľadom nezávislého kúrenia pre oba automobily.

Cestovatelia požadovali na základe svojich skúseností vybavenie svojich vozidiel s rôznymi doplnkami, medzi ktorými bolo aj nezávislé benzínové teplovzdušné kúrenie. Z dochovaných prameňov v archíve n. p. Tatra sa toto zariadenie po prvýkrát spomína v zápise „Špeciálne vozy T 805 pre inžinierov Hanzelku a Zikmunda“ zo 17. mája 1955. Zatiaľ sa v ňom nešpecifikuje značka kúrenia.

Z ďalšieho dokumentu zo 7. februára 1956 vyplýva, že n. p. Tatra, poverený prípravou automobilov, požadoval dve americké kúrenia South Wind.

Ministerstvo automobilového priemyslu odovzdalo požiadavku podniku zahraničného obchodu Motokov. Ten obratom upozornil, že nezávislé benzínové kúrenia vyrába n. p. Letecké opravovne Kbely (LOK), na ktorý sa má Tatra obrátiť a kúrenie kúpiť tam.

Tatra sa tohto vojenského podniku dopytovala, ukázalo sa však, že LOK kúrenie nevyrábal, len ho do lietadiel montoval. Navyše to boli lietadlá Aero C-3, pôvodne nemecké typy Siebel Si 204, ktoré sa vyrábali len do roku 1949.

Na snímke z roku 1961 sú Tatry 805 cestovateľov Hanzelku a Zikmunda v Jerichu.

V liste z 22. marca 1956 oznamuje
n. p. Tatra ministerstvu, že ju LOK odkázal na vojenské Opravovne Trenčín. S týmito, ako už bolo povedané skôr, kopřivnická automobilka spolupracovala na vývoji nezávislého kúrenia pre Tatru 603! Lenže zatiaľ neúspešne: „Pre vozidlá Ing. Hanzelku a Zikmunda …sme nútení trvať na dodávke zahraničného kúrenia zn. South Wind…“.

V apríli 1956 už bolo navrhnuté doviezť inú značku nezávislého kúrenia, „novo vyvinutý typ, v ČSR zatiaľ neznámy, ktorý funguje úplne samostatne, bez závislosti na podtlaku v nasávacom potrubí motora“. To už sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o kúrenie Eberspächer, ktoré sa malo montovať aj do šesťstotrojek.

V máji 1956 špecifikoval n. p. Tatra Motokovu podmienky, ktoré by malo nové kúrenie spĺňať:
a) vykúriť priestor kabíny vodiča s objemom 2,8 m3 počas jazdy na 20 °C pri vonkajšej teplote -10 °C
b) vykúriť priestor kabíny vodiča s objemom 2,8 m3 a vlastného vozidla s objemom 5 m3 pri stojacom vozidle pri vonkajšej teplote -10 °C na 15 °C.“ Motokov v júni 1956 potvrdil, že dovoz kúrenia zabezpečí, a uložil svojmu obchodnému zastúpeniu v Berne, aby na náležité kúrenie zadal dopyt.

Nezávislé kúrenie Eberspächer z Tatry 805 Ing. Hanzelku. Na štítku je ako rok výroby uvedené 1958/59. Jedná sa o výkres č. 8516, výrobné číslo 2006 alebo 2000 (posledná číslica je zle čitateľná)

Potom už je k dispozícii nedatovaný dokument (údajne z roku 1957), na ktorom je "Zoznam dovezených častí pre vozy H + Z". Na prvom riadku stojí: "2 ks kúrenie Eberspächer - benzínové / NSR /".

Toľko teda k anabáze okolo nezávislého kúrenia Eberspächer pre Hanzelku a Zikmunda. V celej príprave bola tak marginálna, že sa na ňu dnes pán Ing. Miroslav Zikmund vôbec nepamätá, aj keď má závideniahodnú pamäť.

Jedno z opisovaných kúrení sa zachovalo. Bolo zabudované v osemstopäťke Ing. Jiřího Hanzelku. Keď sa výprava vrátila späť do Československa, skončil Zikmundov automobil vo firemnom múzeu. Hanzelkov pridelili do technického oddelenia, aby ho prestavali na pojazdnú dielňu, do karosérie nasťahovali zásuvky, ponk a zveráky. Keď osemstopäťka doslúžila, dali ju do oddelenia civilnej obrany. Keď doslúžila aj tam, odovzdali ju hasičom v obci Prlov. Nakoniec už sa nehodila vôbec na nič. Vtedy ju od hasičov kúpil jeden stavebník, aby v nej uskladnil cement a náradie pri oprave svojej chalupy kdesi v horách. Keď v roku 1988 objavil osemstopäťku známy dakarský pretekár Karel Loprais, bola chalupa opravená a za ňou troska vozidla a v nej zložené vápno. Loprais ju s majiteľom vymenil za motor z Avie a vrak odviezol domov. Vo voľných chvíľach na nej po celých deväť rokov so svojimi synmi a kamarátmi pracoval; firma jeho brata Milana renováciu financovala. Verte alebo nie, kúrenie Eberspächer prežilo expedíciu, všetkých majiteľov aj demolačné úpravy prakticky bez úhony.

Ako vidno, pohnutý osud nemajú len ľudia.