Skip navigation
servis Praha

Licencia Eberspächer - sedemdesiate roky

V roku 1970 bola zakúpená licencia na nezávislé vzduchová kúrenie Eberspächer typu X3, X7 a X12. Čísla za písmenom značí tepelný výkon v kW. Rokovania začala už v roku 1966, avšak licencie bola zakúpená až po štyroch rokoch. Administratívne prekážky, vtedajší povinnosť plánovať v päťročných cykloch a náležite všetko zdôvodniť (najmä keď o išlo o devízy!) Znamenalo zdolať dnes ťažko predstaviteľné ťažkosti. Autobrzdám sa to podarilo, príslušné orgány licenciu schválili, avšak s podmienkou, že výrobca už nebude požadovať žiadne ďalšie devízy na nákup dielov či ďalšie licencie. Zdalo by sa to logické, ale nebolo. Sama firma Eberspächer totiž nakupovala rôzne časti od iných výrobcov, ako napríklad mikrospínače a termostaty. S čím si neporadili v Esslingene a riešili to subdodávateľmi, s tým si museli poradiť v Autobrzdách sami. Licenčné typy X boli vybavené dvomi motormi. Jeden zaisťoval nútený obeh ohrievaného vzduchu, druhý poháňal čerpadlo a dúchadlo spaľovacieho vzduchu. V čase oneskoreného nábehu licenčnej výroby už mal Eberspächer pripravené modernejšie riešenie s jediným motorom, ktoré ale vyžadovalo použitie elektromagnetického dávkovacieho čerpadla. Oproti typu s dvoma motormi bolo nové kúrenie menšie, ľahšie, zvýšila sa jeho spoľahlivosť, znížila sa spotreba a otvorili sa ďalšie možnosti pre reguláciu. Namiesto X7 nieslo označenie D7L. V tých rokoch sa ešte len zavádzalo, takže nenazrál doba na možný predaj licencie na jeho výrobu.

V podniku Autobrzdy sa pochopiteľne začali
o tento nový typ zariadenia s jediným motorom zaujímať. Jeho prednosti boli zrejmé, avšak za cenu náročnej výrobnej technológie pre elektromagnetické dávkovacie čerpadlá. Získať ju nebolo v Československu tak jednoduché. Nákup výrobného zariadenia náročného na presnosť a kvalitu si vyžiadalo dlhú prípravu, takže montáž nového kúrenia X7-1M zahájili v PALe až v roku 1975. Malo jediný elektromotor a pulzačné čerpadlo vyrábané na vlastných zariadeniach, rovnako v následnej patentovej licencii od firmy Eberspächer.

Základný vynález dr. Kofinku, prihlásený 15. marca 1965, bol úspešne patentovaný po celom svete, ako dokladá obrázok z US patentového spisu č. 3 202 582

Čerpadlá sa nevyrábala v Rakovníku, ale v inom závode Autobrzdy - v Hodkovice nad Mohelkou, kde dnes sídli Tenneco Monroe. Objektívne treba konštatovať, že ich kvalita bola na vynikajúcej úrovni. Dosiahlo sa jej vďaka novým švajčiarskym obrábacím strojom, ktoré pracovali s mikrónový toleranciami. Ak sa hodinová spotreba kúrenia pohybuje v rádoch decilitrov a pri vysokej frekvencii vstrekov, iná alternatíva ani neprichádzala do úvahy.

Čerpadlá sa začali montovať do všetkých domácich typov nezávislých kúrení. Ich ročná produkcia pre úžitkové vozidlá sa od polovice sedemdesiatych rokov rozbiehala po tisícoch. Len Tatier 815, civilných aj vojenských, sa vyrábalo ročne až 15 000, pričom všetky boli vybavené vlastným kúrením X7-1M, ktoré vychádzalo z licencie a bolo vybavené licenčným palivovým čerpadlom.